Stromy, živé ruky zeme chcú sa dotknúť hviezd v ich listoch nikdy nenájdeme príbehy laní a prázdnych hniezd
Stromy, pokorné ramená prichýlia s láskou vtáčí spev vždy zabolí vetva zlomená odpustia pýchu aj všetok hnev
Horou sa stopy stratia ľudský pach vdýchne kôra stromov Horou všetko onemie divoké srdce len tam cíti domov
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť Horou… nesie sa hlas ozvenou Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť Horou, horou, horou
Stromy, perina z listov noc sa ňou vždy zakryje volajú ma cestou tienistou tam, kde ma tôňa ukryje
Stromy, paže mohutné chrámy mocných síl v zime pod snehom skromne zohnuté ochotne stoja do posledných chvíľ
Horou sa stopy stratia ľudský pach vdýchne kôra stromov Horou všetko onemie divoké srdce len tam cíti domov
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť Horou… nesie sa hlas ozvenou Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť Horou, horou, horou
Tam mám korene, tam sa zastavím, tam chcem spočinúť tam sa uzdravím, tam moja hrdosť môže v tichu zahynúť tam je prímerie, tam sa odovzdám, tam sa nestratím, tam moja duša na konci všetkého v pokoji odletí
Horou… tep môjho srdca túži večne znieť Horou… nesie sa hlas ozvenou Horou… ňou vedia ľudské ústa onemieť Horou, horou, horou Horou, horou, horou