29. august 1944 Nastal čas na hrdinské činy Mor ho - Slovák vie, čo to znamená Puška s bajonetom hrdo visí na ramenách V srdciach veje československá zástava Bojujeme na smrť, tak ako Varšava Dosť bolo, náš domov nie je vašim domovom Nemecká krv sa valí tatranským potokom Umiera nepriateľ, umierajú partizáni Synovia Tatier, čo musia Tatry brániť Nacisti vypalujú slovenské dediny Bezcitný samopal Wehrmachtu vraždí nevinných Vzdorujeme tvrdo, aj keď sme bez sily Slováka bez bitky ešte nikdy nezbili Som na to hrdý, že som z povstaleckej krvi Sláva padlým, čo padli za slobodné Slovensko
(Alexander Mach, hlavný veliteľ Hlinkovej gardy a minister vnútra v Slovenskom štáte: „Hovorili mi, pred niekoľkými dňami, aj vy ste zaiste počuli, vraj už aj tuná, v Malých Karpatoch, vraj už aj na Slovensku sú partizáni..."
Vianočná dohoda: "Usilujeme o úzku spoluprácu so všetkými slovanskými štátmi a národmi. Prípadné odlišné mienky musia ustúpiť tomu najdôležitejšiemu Ozbrojenému povstaniu celého slovenského národa")
Mal osemnásť V ruke zbraň V hlave odhodlanie, odvahu a Otčenáš Na nemeckú bezočivosť sa nedalo pozerať Jánošíkovské družiny vchádzajú do hôr Slovák dobrovolne nebude otrok Tatrami sa šíri protifašistický odboj Naši starí otcovia lejú krv za vlasť Slovanská hrdosť proti nacistickým zbraniam Tiso a Garda hrozia trestom smrti Buď zbabelo žiť, alebo zomrieť hrdý Sú bojachtiví, necítia ani hlad, ani chlad Naša vlasť v rukách Hitlera neni suverénny štát Plače nebo, plačú slovenské matky Hory sú hroby pre tisícky padlých Slovák musel vždy bojovať za svoju slobodu Česť a sláva partizánskemu odboju
(Proklamácia vojenského revolučného vedenia v banskobystrickom Slobodnom slovenskom vysielači 30. augusta o 11.04 hod., pplk. Vesel: "Títo zradcovia by chceli donútiť slovenského vojaka, aby bojoval proti našim a ruským parašutistom a partizánom, ktorí prišli na Slovensko, aby nám pomohli brániť našu vlasť a našu slobodu proti germánskym násilníkom, proti lupičom, banditom a vrahom nášho národa a celého slovenského ľudu.")