Lesmi i poliami, иo stvoril nas vek, V mysliach davnych pochovany je des, Cez sedla hor, hmlistych Karpat hrebene, Putuje v diaѕ nadej vzbudena dnes,
A stovky orlov, иo kruzia vo vysinach, Jej vzdava poctu, ticha dostojnosќ vnich, Aj tie uz znaju to, иo ini tusia len, Ze vykriku predchadza nebadany vzdych,
A zutrap osidiel, hoc raz uz zronene, Teraz sa prebudza apovstava spaќ, Do vekov vryte runy slovanskych иias Toho navrat teraz kazdy zna uvidieќ!
O, povstaт Fenix slovansky a leќ, Nase duse zufaju zas teba uvidieќ, A duby tisicroиne v zivot preber nam zas, Nech Perun vzkriesi nas иas...
Predlho иakal titan ukryty vnas, Udy mu zoslably, hoc silny sa zda, Reќaze vsak pretrha, nech slovansky rod, Utrapy otroctva nikdy viac nespozna
A synov nasich nikto viac uz nesputa, Sќa orly hrde oni budu sa niesќ A veиne posvatne v usiach ti bude znieќ: "Ja nikdy nezradim svoj rod asvoju иesќ!"
O, povstal Fenix, kletu kridla rozprestrel, Vtej chvili kazdy vedieќ lietaќ len chcel Z tych dubov tisicroиnych poиul si hlas: Dnes Perun vzkriesil nas иas!
Paslo dievиa pavy v tom zelenom haji, Prisli k nemu dva mladenci: "poп ty dievиa s nami!" "Kebych s vami jela, kam bych pavy dala, Pustim ich ja dolinami a ja pojdem s vami!"