Tajomné lesy odeté, v pestrých farbách jesene. Chladné lúèe slneèné, odkrývajú miesta veèného spánku, kde màtvych dych patrí len vetru.
Lístie hladí zem padlých predkov, zakrývajúc miesta veèného spánku, v zemi zmizli tí, ktorí už nevstanú, život vystriedal chlad a z tela prach, osud už nevráti to èo si vzal, ostalo len telo spoèívajúc v útrobách.
No duša veène živá putuje svetom, sprevádzaná dažïom a jesenným vetrom, hladí zem spánku padlých, v tieni mohýl.