Keď kameň mrazom puká, hryzie zima lezivá, čierna je tôň, holý je strom, krajina je do tmy odetá. V kraji dávnych liet, domova tieňov chladných hôr, pútnik sveta nočného, pred ním sa plazí každý tvor ...lesného sveta.
Keď vietor v kraji chladný bol, lesmi blúdil jeho krok. so svitaním sa vracia, Z dlhej púte krajinou.
Pán zeme dávnych časov, vládca lesov, skalných stien, dych jeho vietor v korunách, krok jeho duní v útrobách ...lesného sveta.
Vládca lesov, skalných stien ... nevidená tvár videná len v predstavách..
Pod hviezdami, mesiacom, putoval diaľkou severnou. Za hranice jasných dní, kráčal cestou nejasnou. Od ľadových úžin, kde ležia brány chladných hôr, tam kde končí poznané, zahalený temnotou je večný pútnik, osud prírody len on sám, pozná osud, čo ľudí straší v spomienkach. Na oheň z nebies, silu vetra, vodný tok. vládca lesov, skalných stien, navždy spätý s prírodou.