Človek, povedz na čo sú ti, nohy keď nemôžeš ujsť, pred svetom ktorý ťa núti, vopchať si prsty do úst.
Nedá sa ujsť pred svetom neutečieš, nedá sa ujsť a ty neutečieš tiež, nedá sa ujsť veď svet to si aj ty sám, nedá sa ujsť pred sebou samým niet kam, niet kam, niet kam ...
Človek, človek ty si zvláštny, či máš dsať alebo násť. Darmo sa skrývaš do básní, svet si ťa stále vie nájsť.
Nedá sa ujsť pred svetom neutečieš. Nedá sa ujsť a ty neutečieš tiež. Nedá sa ujsť veď svet to si aj ty sám. Nedá sa ujsť pred sebou samým niet kam, niet kam, niet kam ...
Nedá sa ujsť pred svetom neutečieš. Nedá sa ujsť a ty neutečieš tiež. Nedá sa ujsť veď svet to si aj ty sám. Nedá sa ujsť pred sebou samým niet kam, niet kam, niet kam ...