myslím že neviem koľko je hodín práve sa preberám a sa budím vedľa mňa niekto zo dnesnej noci zas mám ten záhadný zmiešaný pocit
už zo zvyku nerátam že sa opýtaš ako ti bolo a ako sa vlastne máš
mám pocit že nás niekto celý život len za nos vodí s poznámkou nič sa nedá robiť na svete to už tak chodí a rádio už hlási prvé správy a ja cítim vôňu tvojej kávy o tázkou je prečo po nej zostávam vždy sám
myslím že nevieš ako sa volám a tak len hádam k tvojim dverám koľko je krokov nech za nimi ráno mi oči pomaly otvorí