po čase okno otvorím a všetky fotky vyhodím a izbu vyvetrám roky si čiarou oddelím a hračky najskôr zabalím do krabice od videa spomienky skúsim zabudnúť nech dvere môžem zabuchnúť a skúšať ďalej ísť tie listy už nedopíšem veď zostali tu navyše a nemajú kam prísť
a už je to tu toľko sme sa jej báli záverečná a už je to tu koľko sme pred ňou stáli záverečná
moje číslo isto vymažeš a spomienkam zakážeš si na mňa spomenúť koľko času zrazu zostáva a aj tak každý prehráva kto skúša dobehnúť nemusím ťa mať pred sebou no vidím ťa jak naživo ja cítim to čo ty tým ľahšie sa to hovorí čím ťažšie v nás to prebolí čas dávno minulý