Chrám píše prstom na nebo, kto vdýchol dušu kameňom, život šiel vždy vlastnou cestou, sme tu my a naše mesto. Neptún stráži milencov, let holubov a štekot psov, každý kráča vlastnou cestou, sme tu my a naše mesto.
Cesty vedú tam aj späť, milión miest núka svet, no len jedno nám zlomí hlas, je to mesto, čo je v nás.
Orchester vždy večer skúša, v každom okne býva múza, dirigent dal známe gesto, sme tu my a naše mesto. Rieka má posteľ kamennú a pozýva nás k prameňu, obmýva v nás známy priestor, sme tu my a naše mesto.
Cesty vedú tam aj späť, milión miest núka svet, no len jedno nám zlomí hlas, je to mesto, čo je v nás.
Cesty vedú tam aj späť, milión miest núka svet, no len jedno nám zlomí hlas, je to mesto, čo je v nás.