Šťastná rodinka netuší, syna do škôlky pripraví. Mama po letmom objatí, mu jeho úsmev oplatí.
Zrazu je počuť sirény a pohľad končí na nebi. Z tej šedi mračno sa valí a smrťou mesto zahalí.
Spomienky budia, to slzavé ráno prišlo po noci, čo ukradla spánok. Sny ju tak bolia, v to slzavé ráno, znovu ho objať, chce len tak málo!
Nekonečný vládny boj, nenažrancov celý roj! Platia zas nevinní! Nekonečný vládny boj, nenažrancov celý roj! Každý z nich je vinný, smrť je pre nich hrou!
Zúfalstvo v očiach sa zračí, za synom dostať sa snaží. Zo škôlky sú len rujiny, čaká ju pohľad desivý.
Spomienky budia, to slzavé ráno prišlo po noci, čo ukradla spánok. Sny ju tak bolia, v to slzavé ráno, znovu ho objať, chce len tak málo!
Nekonečný vládny boj, nenažrancov celý roj! Platia zas nevinní! Nekonečný vládny boj, nenažrancov celý roj! Každý z nich je vinný, smrť je pre nich hrou!
Koľko matiek musí sa vzdať snov, prežiť život z celou rodinou. Kedy sa už vzdáte chorých snov, veď ich život nie je iba hrou!