Bolo, nebolo, na dne jazera nežije nič len ticho.
V tme a hlboko, sopka už vydýchla,
naveky ostalo ticho.
Padá vrstva za vrstvou samoty
ako nánosy mäkkého blata
a to málo svetla, čo prenikne dole,
zasvieti na moje spomienky holé.
Bolo, nebolo,
na dne jazera nežije nikto len ticho.
Bolo, nebolo, na dne jazera nežije nikto len ticho.
V tme a hlboko, sopka už vydýchla,
naveky ostalo ticho.
Padá vrstva za vrstvou samoty
ako nánosy mäkkého blata
a to málo svetla, čo prenikne dole,
zasvieti na moje spomienky holé.
Bolo, nebolo, na dne jazera nežije nič len ticho.
Len ticho.
Korben Dallas еще тексты
Оценка текста
Статистика страницы на pesni.guru ▼
Просмотров сегодня: 2