Búšia a búšia a búšia a búšia, ľudia netušia, aké vo mne penia tajné pokušenia.
Sladká si, teplá a voňavá, stačí len ruku natiahnuť, no ona má dosť rozumu, vo vrecku ostáva schovaná. Keď pridlho smädí človeka, pery mu praskajú, čo také zlé sa stane, keď sa trochu zmáčajú?
Mesiac po nebi uteká, svet v prudkom tempe beží a ja sa musím pridať, kým ma nuda nezasneží. Termíny, tváre aj kľúče ľahké je zabudnúť, berú moc miesta, keď chcú, musia sa mi pripomenúť.