Pálim badniak, V kruhu sedí verná svorka hladných psov. Verných tebe, verných matke, Očakáva požehnanie. Dnes končia sa dni neradosti, Ucta živlu a plodnosti. Pokropí nás prvý lúč... Matka život dávajúca, od kvetu k plodu, sneh zmení na vodu. Do svitania budem bdieť, Spálim badniak a nájdem zvyšky posvätné.
Deň najkratší, noc najdlhšia, Do podsvetia masky svietia. Slávme slnko Dažbog rastie, Kult ohňa, symbol tepla.
Oseň – úrod – privolá. Klasy - zrelé - dary matky zeme! Deň najkratší, noc najdlhšia, Prvý vstáva kropí zrána. Snivou silou venček z chvojky, Nad ránom bránu zatvára.
Badniak - pálim - k sviatku svetla. Prines nám - úrod z tepla! Spomienky na mŕtvych, zimný čas privial z hôr. Lúč jasný požehnanie, ťažký sneh priniesol. Horí svieca vietor píska, v koži kozla Kračúň kráča. Z rúbaniska havran vzlieta, v prachu prakríž sa otáča.
Deň najkratší, noc najdlhšia, Svetlom pravým príplot zjaví. Zvelí z hviezd, súlad plies, Prúdy žitia večnosť riadi.
Spomienky na mŕtvych, zimný čas privial z hôr. Lúč jasný požehnanie, ťažký sneh priniesol. Horí svieca vietor píska, v koži kozla Kračúň kráča. Z rúbaniska havran vzlieta, v prachu prakríž sa otáča. Zimný čas v letný čas, kruh bytia kolo stáča. Ziadzou planúc hviezdu zazrieš, v žiali nádej štebot vtáčat. Brehy vekov voda zmýva, buď živlom chyť sa vĺn. V koži kozla Kračúň kýva, privítaj duše spln!
Buď živlom chyť sa vĺn... Dozrel čas premeny... Schyť veslá, rany zhoj... Slnka návrat nemenný...