Krátery pobitých ľudí, obrovské jazerá bez rýb, vetry, čo neznajú krídla, len jediný muž a bez chýb?
Rozprávač: Ten Zlý však nebol sirotou... Blaho pozemskej krutosti nezabudlo ani na neho, a tak mu duchovia zoslali brata.
Precítil výdychom nebo nemajúc vyššieho cieľa, praskalo srdce jeho milujúc nepriateľa.
Údolie spás hnietlo, láskou sĺz vyriekol: Je čas spanilej čarovnej vône, zavládne pokoj tíšivej tône -- zavládne pokoj v nás.
Rozprávač: Ani ten čistý nezostal čistý... Blaho pozemskej krutosti totiž nezabudlo ani na neho. A tak zabil čistý zlosyna, zamordoval Ábel Kaina. Čin ale vykonal s láskou, tak ako mu to hlas poručil.