Tisíc slov púštnych dún počul som každou nocou prosil tých niektorých posledných s veľkou mocou V pokriku vtáčích snov šepkal som rannou rosou kráčal som s hriechom zlých s krvavým oštepom v oku Batoh som tíško otvoril s príchodom temných duší detské ruky som znetvoril v makovom mlynčeku drtil! V šepote tonových mažiarov tú kašu hladne som trovil pažravo z huby mi padalo ako jeden pór tela sa potil! „V záveji kúpim tieň“ čítal som inzerát dejín pokojne s biedou žiť na terase čistých perín Vďaka ním vnímal som náreky ťažných koní ucítil v sláku tón v srdci mi odvtedy zvoní