Uväznený v zajatí vlastných pocitov
zaznejú vety zbožného volania
tie slová ťažia ako chladný kov
padajú do studne poznania
Budím sa do noci, ťažko sa dýcha
nádoba bolesti jedom sa plní
zostala iba zlomená pýcha
skaza je blízko, už z diaľky duní
A zvony zvonia – a zvony bijú
a zvony zvonia – slzy z oči myjú
Skutočný súcit, pocit nepoznaný
odpustenie je iba ilúzia
zástupy davu bezhlavo oddaných
odmenou im bude exekúcia
V zemi je ešte stále dosť miesta
keď oči plačú a ústa sa smejú
každému z nás ubieha cesta
na jej konci zvony čo znejú . . . v nás
A zvony zvonia – a zvony bijú
a zvony zvonia – slzy z oči myjú
Majster Kat еще тексты
Оценка текста
Статистика страницы на pesni.guru ▼
Просмотров сегодня: 1