Kýho besa mi to tá stará ohyzdná striga do pohára nalála
Na ceste bukovým lesem do húščin sem zablúdzil Počujúc kýsi hlas, čo volal ma dál Tváre však žádnej sem nevidzel i pokračoval sem porastem hlbší Tam zaraz starú strigu zočím jak do chalupy svojej ma pozýva vraj královsky ma pohoscí len čo na chvílu ku nej sednem Nuž oproboval sem koláčov makových aj zlatavého syra do sýta že už len vína mi do krčahu naleje abych hoscinu spláchol Vtom jako bych skamenel, pohnút sa mi ni vlevo, ni vpravo nedalo až zrána v jame sem sa prebudzil Tam striga už ve velkém kotli vodu varila Aby si vlastnej hosciny ze mna spravila Však upláchnut podarilo sa mi a vácej tým lesem nechodzím Len občas z večera premítám kýho besa mi to tá stará ohyzdná striga do pohára nalála