V ateliéri duše padá sneh stratili sa ľudia nikde niet a mňa vodí jeden romantik.
Chytá na film moje ústa, tvár, ako sa dá v sebe ticho žiť, to vie iba fotka vyjadriť.
Po uliciach blúdia náhody, vietor nesie čudné odpadky, trochu zvláštna chvíľa na fotky.
Na knečnú ide nedeľa, o svetlo som zľahka opretá, za mnou šero ako tapeta.
Ref: V ateliéri duše padá sneh, trocha čudná chvíľa čudný strih, majstre ja však nie som romantik. V ateliéri duše padá sneh, chcete zo mňa spraviť umenie, mne znie v duši iné šumenie.
V ateliéri duše padá sneh, musí to mať výraz, farbu, dej atmosféru stránky titulnej.
Za oblokom ja a romantik, hrávam smútok nedieľ majstre please, pre váš obrázkový časopis.