Ó keby ste vedeli! keby ľudia moji, čo tá pieseň znamená, za čo ona stojí.
Nie je chleba okrúžkom pravda hunkou nie je. Človek nezasýti sa ňou, nezaodeje. Predsa, keď tak skvílite poľom prenikave, rozpustíte poletom pieseň po Dúbrave, verte mocne pôsobí to i na prírodu. V skale súcit vynúti, sčerí mútnu vodu.
Ó spievajte piesne!, nech konca kraja nenie. Sami vyznali ste už, že je ona potešenie vaše jediné. Sami stvrdzujete tobôž, spev že slovenský je najkrajší v svete.
Haja, že mi haja moja duša malá. Moja duša malá.
Pôjdem ta, do poľa ulapím ti sokola, ulapím sokola na zlatú stužtičku. Búvaj, že mi búvaj môj zlatý Janíčku.
Ó spievajte matičky! Keď hojdáte deti, vaša pieseň jasotná, nech im v očkách svieti.
A spievajte im, keď ich zabávate v lone nech im utkvie váš hlas, jak zvuk v zvone.