Sedí v tme, cíti sa byť niekým oklamaná V duši vie, komu bola v noci zapredaná Tak prečo, nepovie jej niekto? Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Nadránom prebúdza sa polo vyzlečená Oči lesklé, slzami je celá premočená Tak prečo, nepovie jej niekto? Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne... opití
Ticho vzdychá, drieme myšlienkami zahalená Vzdychmi tichá, v zrkadlách tvár ponížená Tak prečo, nepovie jej niekto? Aspoň niečo, možno raz aj všetko...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne opití
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne...
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne opití
Že Čo sa týka lásky, už to nevadí, keď klamaním si ľudí chceme podriadiť A na ničom už nezáleží ani tým, čo sú vierou v Boha desne... opití