Kristínka by mala dnes už o dva roky dlhšie vlasy a plač mi skáče do slov vieš keď zas a znova premietam si ako visí prichytená v trhlinách vysokých brál nikdo nezachytí tvoje laná keď sa rútiš z kolmých skál
Bol som pri nej dole hneď kým jej výkrik doznel v ozvenách a za viečkami našel tlieť dve zl'aknuté svetielka čo sa robí v mojich žilách o to sa nik nestaral nikto nezachytí tvoje laná keď sa rútiš z kolmých skál
Spíš Kristínka snáď len spíš neverím poď a vstaň ten pád byl možno len klam spíš Kristínka snáď len spíš ty musíš hore ísť k oblakom sme už na dotyk ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch ty si jediná z nás tak blízko pri oblakoch pri oblakoch
Vzdýchla mi v náručí a odvtedy sa podvádzam že Kristínka snáď iba spí že ticho za ňu rozpráva tak sa platí za to že mladá chcela vidieť z výšky brál nikto nezachytí tvoje laná keď sa rútiš z kolmých skál