Som, taký istý ako ty, z malého mesta, čo nerobí drahoty. Som, vyrastal v paneláku, detská izba, čakal na výplatu.
Som, 8 rokov v nočných, prvý krát pri mori ako 22 ročný. Som, ale strašne rád, tieto obyčajné veci sú boží dar.
Som, neni z bohatej rodiny, požičané tenisky, fakeové hodiny. Som bol, chudobný čávo, stále sa mýlim, mám na to právo.
Som ulicou vychovaný, žijem už inde, ale stále som s vami. Som ale strašne rád, tieto obyčajné veci sú boží dar.
Som utekal často z domu, vážte si rodičov, otca a mamu. Som stopercentná hudba, javisko, ľudia, moja túžba.
Som stratený anjel, nájsť cestu späť je moje prianie. Som ale ostal sám, toto všetko som stratil kôli vám.
Refrén: Sedím na vrchu sveta úplne sám, na moje sídlisko smutne pozerám. Toto som stratil všetko len kôli vám, zostal som sám.
Vybral som sa cestou robiť to pre vás, ten život obyčajného chlapca už nemám. Chcem vrátiť všetky veci, čo rád tak mám, zostal som sám.
Môžeš ma dostať z ulice, ale ulicu nikdy nezobereš zo mňa. Nenechám zobrať si svoj sen, budem pokračovať ďalej a vypijem ho do dna.
Chýba mi ten, obyčajný svet, Paťo verzus Rytmus, to nemôžeš už zrovnať. Som ale strašne rád, toto všetko čo som zažil je boží dar.
Môjmu životu patrí fame, je to láska, nenávisť, strata súkromia. Byť najlepší zo všetkých ja viem, niekomu to môže vadiť, ale aj tak ma nezlomia.
Do zrkadla pozerám každý deň, urobili ste ma slávnym bez môjho vedomia. Som ale strašne rád, toto všetko, čo som zažil je boží dar.
Nesnažím sa prekročiť svoj tieň, ale nájsť svoju cestu ako sám seba spoznať. Nikomu sa sťažovať nechcem, ale občas sám neviem, komu sa mám vlastne ozvať.
Robiť to pre ľudí, bol vždy môj sen, je mi cťou, že ťa môžem do môjho sveta pozvať. Som ale strašne rád, Boh vie čo má robiť, aký mám plán.