Ja len sedím a pozerám sa naokolo, toto mesto už dávno nie je to čo bolo. Možno sa to všetko zmenilo len v mojej hlave možno nechtiac len samého seba klamem.
Viem že svet musí byť vačší ako tri ulice viem že krásu a múdrosť mám hľadať radšej inde viem že by sme boli schopný toto všetko zmeniť ale zabudli sme už samým sebe veriť.
pred očami mám budúcnosť, nádherne namaľovaný obraz, ale ako plynie čas cítim že je to falošné že je to podraz spútaný okovamy, na chrbte kríž bolesti a smútku z minulosti čo som iným spôsobil, a ktorý by som najradšej odhodil a na všetko zabudol ale bez nich by som nikdy, nikdy nebol sám sebou