Dňom sa prediera veľa duší, čo sa deje v jednej z nich nik netuší, tá bolesť ju snáď zahluší.
V oknách svietia zvedavé tváre, ona kričí, tak počuje ju niekto snáď? Záchrannú sieť nik nechce dať, narodila si sa, tak plať.
Záblesky rán od sveta, Záblesky rán od rodičov (dievča si nesie ťažký kríž) nezabudnuté. Nechcela nič iné len mať skromné právo na svoj sen (mať skromné právo na svoj sen) tiež zamietnuté osudom.
(Len s nenávisťou) s nenávisťou slepou slzy tečú na tvoju tvár (A v seba ľútosť) a v seba ľútosť sa hrá, vybíja si silu na tvoj žiaľ.
Rany sa nehoja, no veci má dávno zbalené (veci má dávno zbalené) jak neľútostné. Päsť od otca na cestu smeruje k tvári nevinnej (smeruje k tvári nevinnej) bez vysvetliviek musí ujsť.
(Len s nenávisťou) s nenávisťou slepou slzy tečú na tvoju tvár (a v seba ľútosť) a v seba ľútosť sa hrá, vybíja si silu na tvoj žiaľ. Na tvoj žiaľ.
(Je niekto komu záleží) Je niekto komu záleží (Na obyčajnom práve žiť) na obyčajnom práve žiť (A snívať svoje krehké sny) a snívať svoje krehké sny (Bez trýznenia?) bez trýznenia?
Prestávam vnímať vlhkosť sĺz a cítiť silu pästí, otvorených rán. Nevnímam zmysel svojich snov a nesplnených prianí, som na svete sám Tak sám Tak sám Tak sám
Tou modlitbou prosím s nádejou kohokoľvek o pomoc S mojím večným trápením si neporadím Viem, smrťou sa nespasím
Tou modlitbou (modlitbou) prosím s nádejou (prosím s nádejou) kohokoľvek o pomoc S mojím večným trápením (s mojím večným trápením) si neporadím Viem, smrťou sa nespasím (nespasím)