Kráčam zasneženým mestom sám do okien sa pozerám rozmýšlam nad tým kde som teraz mohol byť Zo spomienky zostal rám na fotku si nepamätám snažím sa zabudnúť a nechať to ísť
Učím sa na vlastných chybách v zázraky neverím Dôvod že mávam z lásky strach tak ľahko nezmeníš Presvedč ma teda že si tá ktorú milovať mám
Časom úzkosť aj tak prekonám prelistujem pár strán Akurát sa poučím do ďalších dní že niekedy je menej viac Občas sa oplatí zastať a vtedy ostrejšie svet uvidím